Laurell K. Hamilton - Provinilé slasti (Anita Blake: The Vampire Hunter)

Pre upíriu tématiku som mala slabosť už od útleho veku. Nespomínam si presne, čo túto moju mániu spôsobilo, ale dokiaľ mi pamäť siaha, tak som vždy mala upírov rada. Preto som si aj zaobstarala dva knihy zo série Anita Blake: The Vampire Hunter. Vlastne, budem úprimná. Dôvod prečo som si tieto knihy kúpila bol ten, že boli pomerne lacné. A konečne som potrebovala nejaké nenáročné čítanie.

Dej sa odohráva v 90. rokoch v americkom meste St. Louis. V tomto alternatívnom svete sú upíri legálni, na ulici môžete bežne stretnúť lykantropa, po cintorínoch sa potulujú ghúlovia a zombie a čarodejnice a kňazi voodoo nie sú len výplodom rozprávok na strašenie detí. Hlavnou hrdinkou príbehu je Anita Blake, oživovateľka zombie, zabíjačka upírov a odborníčka na nadprirodzené zločiny, ktorá spolupracuje s políciou a pomáha pri pátraní. Jedna vec sa autorke fakt nedá vytknúť – jej (zvrátená) fantázia pri opisoch miesta činu je fakt obdivuhodná. Viem, všetka tá krv a vnútornosti a roztrhané telá nebudú pre každého, ale pre mňa to bola jedna z mála zaujímavých častí knihy.

Samozrejme, romantika nesmie chýbať. Teda, nemyslím, že „romantika“ je to správne slovo. Stretávame sa s upírom Jean-Claudom, jedným z Najvyšších upírov v meste. Je jedným z mála upírov, ktorých má Anita rada, resp. ho toleruje. Je to typ mužského hrdinu, z ktorého sú všetky ženy vždy paf (ja odolávam, pretože je to Francúz), ale Anitu necháva chladnou (alebo aspoň ona si to myslí), pretože ako ona sama povedala: „Ja s upírmi nechodím, ja ich zabíjam.“, čo práve nesľubuje srdcervúci romantický príbeh.

V prvom diele tejto zrejme nikdy nekončiacej série (zatiaľ je napísaných 17 dielov, z čoho pár vyšlo aj ako komiks od Marvelu) sa Anita stretáva s obzvlášť brutálnymi vraždami upírov. Navyše si pohnevá aj Najvyššiu upírku Nikolaos, ktorá ju chce, ako inak, zneškodniť.

A teraz moje dojmy z tejto knihy. Je písaná z pohľadu Anity, ktorá je tu rozprávačkou príbehu. Štýl rozprávania je zaujímavý, mierne cynický, ale po chvíľke vám začne liezť na nervy. Ďalším mínusom, ktorý uberá knihe na zaujímavosti je fakt, že autorka stále dookola opakuje rovnaké frázy a zvraty (pri čítaní druhého dielu som mala pocit akoby isté pasáže surovo skopírovala). V každej kapitole sa dozvedáme tie isté podrobnosti o Anitiných zbraniach, o jej oblečení a po pár kapitolách už naozaj nikoho netrápia jej problémy typu mám-príliš-úzke-tričko-a-nemám-ako-skryť-podpažné-puzdro-s-pištoľou-a-dýku. Alebo obľúbenou témou na nudný opis je extrémne teplé a vlhké počasie v St. Louis, takže na každej tretej strane sa dozvedáme ako veľmi sa Anita potí. V druhom diele série (Rozesmáta mrtvola) sa udalosti prvého dielu ani len nespomínajú a všetky postavy sú znova podrobne Anitou opísané (plus tie zbrane a všetko). Anitu ako postavu som začala veľmi rýchlo nemať rada pre jej správanie, názory a... neviem, nájde sa viac vecí, ktoré mi na nej nesedia. Na druhej strane ako plus beriem fakt, že v knihe sa nestretávame len s upírmi a vlkolakmi, ako je v knihách tohto typu zvykom, ale s celou škálou nadprirodzených bytostí. Ale aj to má svoju temnú stránku – po chvíľke sa v tom množstve čitateľ začne strácať.

Každopádne, túto knihu by som odporučila všetkým milovníkom nadprirodzena, ktorí nemajú príliš veľké očakávania, pretože sa môže stať, že ostanú sklamaní.

Sue