štvrtok 31. decembra 2009
David Herbert Lawrence - Milenec lady Chatterleyovej
streda 16. decembra 2009
Keby som sa nehanbila napísať názov, bol by určite tu.
nedeľa 6. decembra 2009
Irvine Welsh - Porno
Ústrednou postavou už nie je Renton, ale jeho najlepší kamarát, Simon "Sick Boy" Williamson, ktorý podobne ako zbytok "chlapcov z Leithu" nezabudol Rentsovi jeho podraz na konci Trainspottingu.
Kniha je rozdelená do troch častí, každá má rozdielnu ústrednú dejovú líniu a aj rozprávačov. Celou knihou vás však prevedie pätica známa či už z Trainspottingu, alebo z Glue: Sick Boy, Renton, Spud, Begbie a Nikki. Pre fanúšikov "welshovskej škótštiny" sú venované najmä kapitoly v podaní Begbieho a Spuda.
Prvá časť začína návratom Simona do Leithu, kde sa rozhodne založiť klub. Nikki, študentka univerzity, ktorá si privyrába ako masérka sa zoznámi s Rabom Birrelom a Terrym "Juice" Lawsonom (známy z novely Glue), ktorí ju uvedú do sveta amatérskej pornografie. Medzitým sa Spud nedokáže zbaviť svojej drogovej závislosti a pokúsi sa o samovraždu. V odbočke do Amsterdamu sa prvýkrát v knihe objaví Renton, ktorý je vlastníkom úspešného klubu, no ťaží ho svedomie, že kamarátov obral o peniaze a rozhodne sa ich postupne vracať. Úvodná časť vrcholí prepustením Begbieho z väzenia.
Dej druhej časti sa sústreďuje na natáčanie amatérskeho porno filmu, ktorý produkuje a režíruje sám Sick Boy.
V tretej časti dochádza k dokončeniu filmu, Sick Boy nadviaže vzťah s Nikki a Renton sa snaží vyrovnať svoj dlh voči kamarátom a vyhnúť sa Begbiemu, ktorému len vrátenie peňazí nestačí.
V zhrnutí sa dá povedať, že za 10 rokov sa postavy vôbec nezmenili, takže ak vám boli sympatické v Trainspottingu, ľahko si ich obľúbite aj teraz. Musím však povedať, že Porno sa mi čítalo ľahšie, pretože nie je tak negativistické a istým spôsobom vyspelejšie. Aj keď je Trainspotting klasika, rozhodne hodnotím Porno pozitívnejšie a hodné prečítania, avšak až po Glue, pretože budete poznať všetky postavy a knihu si tak užijete o to viac.
Elis
sobota 5. decembra 2009
Truman Capote - The Grass Harp / Lúčna harfa
Lúčna harfa (The Grass Harp) je už tretia kniha, ktorú som od Capoteho čítala, ale musím sa priznať, že sa mi najviac páčila a najviac sa ma dotkla. Ako prvú som si od neho prečítala jeho snáď najznámejšiu – Raňajky u Tiffanyho (Breakfast at Tiffany’s), no tá ma veľmi neoslovila. Myslite si čo chcete, ale podľa mňa je tá kniha ozaj preceňovaná a ani zďaleka nemá na napríklad Lúčnu harfu. Keďže vybavenosť knižnice kam chodím je pomerne dosť biedna, tak som od neho prečítala už len román Chladnokrevně (In Cold Blood), kniha napísaná v žánre, ktorý si Capote sám vymyslel – „non-fiction novel“. Je to akási rozsiahla reportáž o extrémne brutálnej vražde štvorčlennej rodiny s ozajstnými výpoveďami svedkov a vrahov. Ale dosť o iných dielach.
Hlavný hrdina, Collin, spomína na svoje chlapčenské roky, keď ho otec po smrti matky (sám po čase zomrel) poslal bývať k tetám na vidiek. Sestry Verdena a Dolly sú úplne protiklady. Kým Verdena je prísna, úzkoprsá a zatrpknutá, tak Dolly je ako večné dieťa – romantická a zasnená. K Dolly neodmysliteľne patrí jej kamarátka Catherine, černoška bez zubov, ktorá odmieta navštíviť zubára a vypcháva si prázdne ďasná vatou. Kniha je plná zaujímavých postáv, ako napríklad sudca Cool, ktorý nosieva kvety v gombíkových dierkach, či kaderník Amos, ktorý pozná všetky klebety v obci.
Jedného dňa sa Dolly po nezhodách vzoprie sestre a spolu s Collinom a Catherine utečí do blízkeho lesíka, kde sa ukryjú v starom domčeku na strome. Následne sa k nim pripojí aj sudca Cool a miestny fešák Riley – všetci v akomsi zmysle vyhnanci spoločnosti, ktorí ukrytí pred svetom, ktorý ich nechápe, prežívajú pár dní skutočnej slobody a voľnosti a naučia sa o čom je skutočná láska a priateľstvo.
Túto knihu považujem za jednu z najlepších, aké som v poslednej dobe prečítala, hoci zo začiatku chvíľku trvalo, kým kniha nabrala zaujímavý spád. Každopádne by som ju odporučila každému, kto je aspoň trochu... melancholický?
Guillermo Del Toro, Chuck Hogan - The Strain / Žihadlá
Ak ste (ako ja) obchádzali Žihadlá len kvôli istej reklame, ktorá hovorila niečo v zmysle: ,,Dočítali ste Twilight a neviete, čo ďalej?“, robíte chybu. Ja sama by som na to neprišla, pretože po tejto vete ma prešla akákoľvek chuť otvoriť čo i len popis knihy. Áno je to zavádzajúca informácia, pretože táto kniha má s Twilightom spoločné len slovo upír, pričom definícia tohto slova sa absolútne odlišuje.
Upíri sú bledí (viditeľné žily a pod.), troška akoby zaostalí, škaredí a desiví. Samozrejme pijú krv, avšak nie pomocou klasických tesákov ale majú žihadlá (prekvapivo), ktoré sú dlhé asi dva metre a majú ich poskladané v hrudi. Mimochodom ich krv je biela a celkovo ich organizmus je iný a premeny z toho ľudského sú tam celkom pekne popísané. Ak chcete upíra zabiť buďto treba odrezať hlavu a následne osvietiť vytekajúce krvné červy (pomocou ktorých sa vírus prenáša) čiernym svetlom (UVC), alebo vystaviť ich telá slnečnému žiareniu. Oslabuje ich striebro, avšak veci ako svätená voda alebo krucifix nezaberajú. Ak si nie ste istý, či človek v bezvedomí bol alebo nebol pohryzený, stačí sa naňho pozrieť v zrkadle, avšak v takom staršieho dáta, ktoré je vyrobené zo striebra. Najviac sa mi zapáčilo pravidlo hovoriace, že upír nesmie bez pomoci človeka prekročiť tečúcu vodu.
Žihadlá obsahujú veľa postáv, vždy mi to chvíľu trvalo, než som si na začiatku kapitoly zaradila meno a zistila o koho sa to vlastne jedná. Popravde bolo veľa častí venovaných tomu, ako prišiel upír domov a premieňal svoju rodinu, to boli asi najnudnejšie pasáže, lebo to bolo stále o tom istom a mala som pocit, že sa menia len mená postáv.
Dej sa mi zdal troška ponaťahovaný, nikoho nezaujíma zatmenie slnka minimálne zo štyroch pohľadov. Občas tam boli pasáže nie priamo nudné, ale povedzme si pravdu, zbytočné. Viem si to predstaviť ako film a som si istá, že tak by to bolo lepšie. Čo mi vyslovene chýbalo, bolo málo vysvetľovania, neviem ako to popísať no kniha to bola nemastná, neslaná, aj keď treba brať ohľad na koniec, ktorý bol... znesiteľný. Popravde, očakávala som viac. Dala by som tak 2/5.
O knihe (Martinus.sk): Na newyorskom letisku pristane lietadlo. Všetky elektronické systémy v okamihu zlyhajú a piloti na výzvy riadiacej veže neodpovedajú. Po násilnom vniknutí na palubu objavia v tmavom lietadle štyroch pasažierov na pokraji života a smrti. Ostatní sú mŕtvi, ibaže ich telá sa odmietajú podriadiť biologickým zákonom rozkladu. Prípad preberá doktor Ephraim Goodweather, vedúci projektu včasného varovania a likvidácie rozsiahlych epidémií, ktorý sa súčasne vyrovnáva s rozpadom manželstva a bojuje o právo opatrovať syna. Spolu s kolegyňou Norou Martinezovou zisťujú, že nemajú do činenia s obyčajnou nákazou. Tajomstvo by mohla poodhaliť veľká vyrezávaná truhla v nákladnom priestore lietadla – lenže tá záhadne zmizla. Štyria zachránení cestujúci sa zázračne uzdravujú, traja z nich však odmietajú zostať v nemocnici na pozorovanie. V tele posledného prebiehajú nepochopiteľné zmeny a muž dostáva neukojiteľnú chuť na ľudskú krv. Keď z mestských márnic bez stopy zmiznú mŕtvoly dvoch stoviek pasažierov, Ephraim s Norou sa dostávajú do podozrenia. Nikto neverí ich presvedčeniu, že ľudská rasa je na pokraji vyhynutia. Preto proti nákaze bojujú len s pomocou starého profesora Setrakiana, prisťahovalca, majiteľa záložne, človeka s hlbokými teoretickými i praktickými poznatkami v oblasti mystiky. Netušia, že sa budú musieť postaviť protivníkovi, ktorý vystúpil priamo z legiend.
Sheep