Guillermo Del Toro, Chuck Hogan - The Strain / Žihadlá

Ak ste (ako ja) obchádzali Žihadlá len kvôli istej reklame, ktorá hovorila niečo v zmysle: ,,Dočítali ste Twilight a neviete, čo ďalej?“, robíte chybu. Ja sama by som na to neprišla, pretože po tejto vete ma prešla akákoľvek chuť otvoriť čo i len popis knihy. Áno je to zavádzajúca informácia, pretože táto kniha má s Twilightom spoločné len slovo upír, pričom definícia tohto slova sa absolútne odlišuje.

Upíri sú bledí (viditeľné žily a pod.), troška akoby zaostalí, škaredí a desiví. Samozrejme pijú krv, avšak nie pomocou klasických tesákov ale majú žihadlá (prekvapivo), ktoré sú dlhé asi dva metre a majú ich poskladané v hrudi. Mimochodom ich krv je biela a celkovo ich organizmus je iný a premeny z toho ľudského sú tam celkom pekne popísané. Ak chcete upíra zabiť buďto treba odrezať hlavu a následne osvietiť vytekajúce krvné červy (pomocou ktorých sa vírus prenáša) čiernym svetlom (UVC), alebo vystaviť ich telá slnečnému žiareniu. Oslabuje ich striebro, avšak veci ako svätená voda alebo krucifix nezaberajú. Ak si nie ste istý, či človek v bezvedomí bol alebo nebol pohryzený, stačí sa naňho pozrieť v zrkadle, avšak v takom staršieho dáta, ktoré je vyrobené zo striebra. Najviac sa mi zapáčilo pravidlo hovoriace, že upír nesmie bez pomoci človeka prekročiť tečúcu vodu.

Žihadlá obsahujú veľa postáv, vždy mi to chvíľu trvalo, než som si na začiatku kapitoly zaradila meno a zistila o koho sa to vlastne jedná. Popravde bolo veľa častí venovaných tomu, ako prišiel upír domov a premieňal svoju rodinu, to boli asi najnudnejšie pasáže, lebo to bolo stále o tom istom a mala som pocit, že sa menia len mená postáv.

Dej sa mi zdal troška ponaťahovaný, nikoho nezaujíma zatmenie slnka minimálne zo štyroch pohľadov. Občas tam boli pasáže nie priamo nudné, ale povedzme si pravdu, zbytočné. Viem si to predstaviť ako film a som si istá, že tak by to bolo lepšie. Čo mi vyslovene chýbalo, bolo málo vysvetľovania, neviem ako to popísať no kniha to bola nemastná, neslaná, aj keď treba brať ohľad na koniec, ktorý bol... znesiteľný. Popravde, očakávala som viac. Dala by som tak 2/5.

O knihe (Martinus.sk): Na newyorskom letisku pristane lietadlo. Všetky elektronické systémy v okamihu zlyhajú a piloti na výzvy riadiacej veže neodpovedajú. Po násilnom vniknutí na palubu objavia v tmavom lietadle štyroch pasažierov na pokraji života a smrti. Ostatní sú mŕtvi, ibaže ich telá sa odmietajú podriadiť biologickým zákonom rozkladu. Prípad preberá doktor Ephraim Goodweather, vedúci projektu včasného varovania a likvidácie rozsiahlych epidémií, ktorý sa súčasne vyrovnáva s rozpadom manželstva a bojuje o právo opatrovať syna. Spolu s kolegyňou Norou Martinezovou zisťujú, že nemajú do činenia s obyčajnou nákazou. Tajomstvo by mohla poodhaliť veľká vyrezávaná truhla v nákladnom priestore lietadla – lenže tá záhadne zmizla. Štyria zachránení cestujúci sa zázračne uzdravujú, traja z nich však odmietajú zostať v nemocnici na pozorovanie. V tele posledného prebiehajú nepochopiteľné zmeny a muž dostáva neukojiteľnú chuť na ľudskú krv. Keď z mestských márnic bez stopy zmiznú mŕtvoly dvoch stoviek pasažierov, Ephraim s Norou sa dostávajú do podozrenia. Nikto neverí ich presvedčeniu, že ľudská rasa je na pokraji vyhynutia. Preto proti nákaze bojujú len s pomocou starého profesora Setrakiana, prisťahovalca, majiteľa záložne, človeka s hlbokými teoretickými i praktickými poznatkami v oblasti mystiky. Netušia, že sa budú musieť postaviť protivníkovi, ktorý vystúpil priamo z legiend.

Sheep