Sedemdesiat ročný spisovateľ Cormac McCarthy sa preslávil westernovkami (najmä Všichni krásní koně, Hranice a Tahle země není pro starý), ktoré mne osobne nič nehovoria.
Ako som sa dostala k tejto knihe? Priznám to dobrovoľne! Jared Leto koncom roka písal, že to bola preňho najlepšia kniha roku 2008. Niežeby som ho nejako extra zbožňovala, ale tak nemala som čo čítať a inšpirácia vždy príde vhod. Samozrejme, že mi prišla až po mesiaci (kníhkupectvo nebudem menovať) hotových útrap! No ale dosť bolo sťažností, prejdem k pointe.
Po nemenovanej katastrofe ostáva na zemi len hŕstka ľudí a aj tá hŕstka sa pôsobením okolností zmenila na vrahov a kanibalov. Otec a syn putujú zdevastovanou krajinou, všade vrstva popolčeka. Ich vytúženým cieľom je more. V starých domoch hľadajú pokazené jedlo a staré konzervy, a jediné čo im ostáva je zbraň s jediným nábojom, túžba prežiť a pár vecí, ktoré sa zmestia do starého nákupného vozíka. Po nociach ich sužuje nevydržateľná zima, otec pomaly chorľavie. Sú dohodnutí, že ak ich chytia, syn použije posledný náboj v zbrani.
Čo sa mi vyložene páčilo, bol koniec. Žiaden Happy End, aj keď zakončenie to bolo dosť neurčité. Za zaujímavé pokladám, že za celú dobu sa nespomenuli mená. Dosť dobré boli opisy okolia po tej katastrofe, ktorá tiež nebola spomenutá. Čo by sa dalo vytknúť bola istá jednotvárnosť v jednotlivých sekciách knihy. Prosto šli, šli a šli. Skúsim to tak zhrnúť. Nebola to vyložene zlá kniha a ani nepatrila k tým najlepším, netreba ňou však opovrhovať, iste existujú čitatelia, ktorí sa pre ňu nadchnú. Ak by som to mala ohviezdičkovať, dala by som ***.
Sheep
