Jeff Lindsay – Darkly Dreaming Dexter

Dexter Morgan je normálny, milý chlap; sused, akého by chcel mať každý. Má zaujímavú prácu ako analytik krvavých škvŕn pri beštiálnych vraždách, cez víkendy sa stretáva s peknou a milou Ritou. Skrátka a dobre, Dexter je obyčajný obyvateľ mesta Miami, na prvý pohľad ničím zvláštny.

No Dexter je iný. Dexter je sériový vrah. No i v tomto smere sa odlišuje od väčšiny vrahov – Dexter vo voľnom čase vyhľadáva násilníkov, vrahov a pedofilov, ktorým sa darí utekať pred zákonom a chladnokrvne ich vraždí, podľa presne vypracovaného plánu.

Dexter si žil svoj pokojný život plný pretvárky, kde všetko šlo podľa plánu: práca, cez víkendy schôdzky s Ritou a sem-tam rozsekal na kúsky nejakého vraha a pedofila. No s príchodom nového sériového vraha na scénu sa celá jeho idyla rúca – kto je tento vrah, ktorého praktiky sú tak podobné jeho vlastným? Dextra tento prípad fascinuje, obdivuje „umelecké dielo“ tohto zvrhlého vraha a začína s ním hrať hru...

Úprimne povedané, na tejto knihe nie je nič zaujímavé – okrem námetu samozrejme. Ale čo sa týka písania alebo umeleckosti, tak v tomto smere nečakajte žiadne zázraky. No jasné, sem-tam sa na stránkach mihne nejaký vtip, zaujímavý opis, ale v skutočnosti je táto kniha jednoduchým best-sellerom, ktorý sa dobre číta pred spaním. Avšak uznávam, že téma je skutočne zaujímavá a ani dej nie je najhorší – rýchlo vás vtrhne a len ťažko budete odkladať knihu. A ešte jedno veľké plus sú relatívne krátke kapitoly, čo čítanie ešte viac urýchľuje.

Možno to viete, možno nie, ale podľa série týchto kníh (je ich viac) bol natočený veľmi úspešný seriál (Dextra v ňom stvárnil Micheal C. Hall) a keďže som asi pred rokom pár epizód videla, tak teraz s údivom zisťujem, ako dobre sa tvorcovia držia knižnej predlohy. Čo je, ako všetci vieme, dosť nezvyčajné. Takže ak po tejto knihe siahnete (všetky vyšli dokonca v češtine), čo vám samozrejme vrelo odporúčam, ak hľadáte niečo ľahké, tak určite zakopnite i o seriálové spracovanie :)

Sue

David Herbert Lawrence - Milenec lady Chatterleyovej

Keď D. H. Lawrence napísal Milenca Lady Chatterleyovej, polovica Anglicka takmer pukla od jedu. Také zverstvo! Taká hanba! A prečo? Kapitoly totiž pokračovali aj tam, kde sa mali ostýchavo končiť vetami typu "A Jane mu rozviazala šnúrku na pyžame." Je to tak, bohapustný sex sa tiahne celou knihou (to je tiež dôvod, prečo sa budem venovať viac autorovi, ako obsahu).

Snáď sa zhodneme na tom, že napísať knižku, kde každý len obcuje bolo od Lawrencea nerozumné, hlavne v čase, keď sa každý bál anarchie a kŕčovito sa držal morálneho života. A myslím, že je nám všetkým jasné, že Daniel Steelovú by upálili zaživa, spolu s jej knihami o "nespútaných nociach vášne" Skutočne, to by sa nemalo predávať hocikomu. Alebo by sa to nemalo predávať vôbec. Ale dobre, späť k téme. Milenec Lady Chatterleyovej bol povláčený po všetkých novinách a kým sa našlo nejaké vľúdne slovo, autor bol dávno mŕtvy. To je smola, čo? Samozrejme, keby som chcela byť zlomyseľná, napíšem, že to má za to, že si vzal manželku svojho priateľa. A keby som chcela byť ešte zlomyselnejšia, podotknem, že boží prst ukázal aj na jej hlavu - volala sa Frieda (a opustila svoje malé deti!), pretože jej vysnívaný druhý muž bol surovec. Inými slovami, David ju mlátil ako žito. A vrchol škodoradosti bude ak napíšem, že to nič, lebo si toho spolu aj tak veľa neužili. Lawrence umrel na tuberkulózu dva roky po tom, ako dokončil Milenca Lady Chatterleyovej.

Chcete ešte nejaké pikošky o ich vzťahu? Viem, že chcete. Napríklad, Lawrence bol panic, keď vstupoval do manželstva a nikdy svojej bavorskej bohyni nezahol. Oh, a podľa jeho denníkov by si radšej vypichol obe oči, ako by sa mal pozerať na čosi také ponižujúce ako pornografia.

Lawrenceov denník o Milencovi lady Ch.: „Vôbec to nie je neslušná kniha. Týmto románom som sa dostal tak ďaleko ako nikdy predtým. Pre mňa je krásny, nežný a krehký ako nahé telo.“ David bol tak trocha šialenec a poriadny fanatik, ale čo, aspoň mal svoju teóriu.

Krysty

Keby som sa nehanbila napísať názov, bol by určite tu.

Tajomstvá o mužoch, ktoré by mala poznať každá žena je ten najpríšernejší darček, aký si viem predstaviť. Dostala som ho. Rozkošná väzba (útla, farebná, mäkká), rozkošná cena (štyri eurá), rozkošná autorka, ktorá je ženská a súcitná na nevydržanie. Prečítala som dvanásť strán, ktorých obsah by som zhrnula do niekoľkých bodov:

1. Buďte milá.

2. Vo vašej domácnosti sa snažte udržať pekné vzťahy a svätý pokoj.

3. Ak už nič iné, upečte kura.

4. Chapov nekomandujeme!

5. Obloha je modrá.

Keď sa nad tým jeden zamyslí, všetko toto vás naučia aj v materskej škole. Za poplatok, v ktorom máte aj ranný chlieb s maslom aj poobedňajšie kakao. Už aj Robert Fulghum to vedel. Autorka sa pýši tým, že vie, že sa netreba vzdávať (jedna bárbina, dvanásť dievčatiek, hovorte mi niečo o výdrži), ako treba byť trpezlivá a vľúdna (kým sa už ten poobedňajší spánok skončí) ako netreba zmätkovať (Inak ten puding nedostaneš!) ako treba povedať ďakujem a nechať si pomôcť (vychovávateľky), ako treba byť za každých okolností slušná (Pozdrav sa!). A ako byť šťastná.

Je to smiešne. Je to hlúpe. Ale je to o trošku viac, ako len rozprava auparkovej radodajky, ktorej švitorí v tekvici. Pretože ono je to vlastne všetko pravda.

A ešte - čestné slovo, že nabudúce si vyberiem niečo iné. Ale teraz nie je kedy čítať a narozdiel od takého Orwella, na článok o tomto mi stačilo aj tých dvanásť prečítaných strán.

Krysty

Irvine Welsh - Porno

Kniha s názvom, ktorý sa môže zdať šokujúci, (a verte, že to nie je len zdanie) nadväzuje na Trainspotting, avšak s 10 ročnou odmlkou.
Ústrednou postavou už nie je Renton, ale jeho najlepší kamarát, Simon "Sick Boy" Williamson, ktorý podobne ako zbytok "chlapcov z Leithu" nezabudol Rentsovi jeho podraz na konci Trainspottingu.

Kniha je rozdelená do troch častí, každá má rozdielnu ústrednú dejovú líniu a aj rozprávačov. Celou knihou vás však prevedie pätica známa či už z Trainspottingu, alebo z Glue: Sick Boy, Renton, Spud, Begbie a Nikki. Pre fanúšikov "welshovskej škótštiny" sú venované najmä kapitoly v podaní Begbieho a Spuda.

Prvá časť začína návratom Simona do Leithu, kde sa rozhodne založiť klub. Nikki, študentka univerzity, ktorá si privyrába ako masérka sa zoznámi s Rabom Birrelom a Terrym "Juice" Lawsonom (známy z novely Glue), ktorí ju uvedú do sveta amatérskej pornografie. Medzitým sa Spud nedokáže zbaviť svojej drogovej závislosti a pokúsi sa o samovraždu. V odbočke do Amsterdamu sa prvýkrát v knihe objaví Renton, ktorý je vlastníkom úspešného klubu, no ťaží ho svedomie, že kamarátov obral o peniaze a rozhodne sa ich postupne vracať. Úvodná časť vrcholí prepustením Begbieho z väzenia.
Dej druhej časti sa sústreďuje na natáčanie amatérskeho porno filmu, ktorý produkuje a režíruje sám Sick Boy.
V tretej časti dochádza k dokončeniu filmu, Sick Boy nadviaže vzťah s Nikki a Renton sa snaží vyrovnať svoj dlh voči kamarátom a vyhnúť sa Begbiemu, ktorému len vrátenie peňazí nestačí.

V zhrnutí sa dá povedať, že za 10 rokov sa postavy vôbec nezmenili, takže ak vám boli sympatické v Trainspottingu, ľahko si ich obľúbite aj teraz. Musím však povedať, že Porno sa mi čítalo ľahšie, pretože nie je tak negativistické a istým spôsobom vyspelejšie. Aj keď je Trainspotting klasika, rozhodne hodnotím Porno pozitívnejšie a hodné prečítania, avšak až po Glue, pretože budete poznať všetky postavy a knihu si tak užijete o to viac.

Elis

Truman Capote - The Grass Harp / Lúčna harfa

Lúčna harfa (The Grass Harp) je už tretia kniha, ktorú som od Capoteho čítala, ale musím sa priznať, že sa mi najviac páčila a najviac sa ma dotkla. Ako prvú som si od neho prečítala jeho snáď najznámejšiu – Raňajky u Tiffanyho (Breakfast at Tiffany’s), no tá ma veľmi neoslovila. Myslite si čo chcete, ale podľa mňa je tá kniha ozaj preceňovaná a ani zďaleka nemá na napríklad Lúčnu harfu. Keďže vybavenosť knižnice kam chodím je pomerne dosť biedna, tak som od neho prečítala už len román Chladnokrevně (In Cold Blood), kniha napísaná v žánre, ktorý si Capote sám vymyslel – „non-fiction novel“. Je to akási rozsiahla reportáž o extrémne brutálnej vražde štvorčlennej rodiny s ozajstnými výpoveďami svedkov a vrahov. Ale dosť o iných dielach.

Hlavný hrdina, Collin, spomína na svoje chlapčenské roky, keď ho otec po smrti matky (sám po čase zomrel) poslal bývať k tetám na vidiek. Sestry Verdena a Dolly sú úplne protiklady. Kým Verdena je prísna, úzkoprsá a zatrpknutá, tak Dolly je ako večné dieťa – romantická a zasnená. K Dolly neodmysliteľne patrí jej kamarátka Catherine, černoška bez zubov, ktorá odmieta navštíviť zubára a vypcháva si prázdne ďasná vatou. Kniha je plná zaujímavých postáv, ako napríklad sudca Cool, ktorý nosieva kvety v gombíkových dierkach, či kaderník Amos, ktorý pozná všetky klebety v obci.

Jedného dňa sa Dolly po nezhodách vzoprie sestre a spolu s Collinom a Catherine utečí do blízkeho lesíka, kde sa ukryjú v starom domčeku na strome. Následne sa k nim pripojí aj sudca Cool a miestny fešák Riley – všetci v akomsi zmysle vyhnanci spoločnosti, ktorí ukrytí pred svetom, ktorý ich nechápe, prežívajú pár dní skutočnej slobody a voľnosti a naučia sa o čom je skutočná láska a priateľstvo.

Túto knihu považujem za jednu z najlepších, aké som v poslednej dobe prečítala, hoci zo začiatku chvíľku trvalo, kým kniha nabrala zaujímavý spád. Každopádne by som ju odporučila každému, kto je aspoň trochu... melancholický?