Emily Brontë - Wuthering Heights / Búrlivé výšiny

Rozmarné vresoviská na vás čakajú mlčky, hanebne pokorené Heathcliffom. Bol trúfalý. Bol takým, kým mu výšiny horúcejšie než peklo samo nezlomili srdce, vôľu aj väzy.

Búrlivé výšiny mám rada, ale ani v mojich očiach nie sú bez chýb. Škodoradostne svietia z každej stránky, akoby ju niekto oblial kávou a na svetlo božie sa mi s nimi vychádza len horko-ťažko.

Tak do toho.

Heathcliff a Cathy sú tá najhlúpejšia dvojica, akú som kedy čítala. Žiadne zalamovanie rúk, žiaden organizovaný odpor, žiadne kývnutie hlavou, ja už na nich nemám slov. Nedokážem si vysvetliť, prečo práve ich dvoch neviem vystáť, veď Výšiny je kniha z vykolíkovaného územia ženského románu. Jeden muž, jedna žena, nijaké peniaze, veľká láska, majetný snúbenec, muž urazene uteká do tmy, žena sa vydáva, po čase sa znova nájdu, aby spolu prežili katastrofu. Veď viete:) S menšími obmenami by som to našla v desiatich ďalších knihách na mojich policiach. Možno je na mňa príliš spojenie divocha, ktorý zliezol zo stromu, so sadzou na líci a srdcom na dlani, no skôr si myslím, že mám problém s Cathy. Ja k spokojnosti nepotrebujem odobrovať čo robí, no Cathy je vrchol a ak už mám použiť tento výraz, tak trepe dve na tri.

A tu je koniec.

Presne neviem prečo, ale Búrlivé výšiny je jedna z mojich najmilších kníh. No zakaždým, keď ju rozoberiem na črepiny, nájdem niečo, čo mi vôbec nevonia, niekoho, kto mi trhá oči. Výšiny sú pre mňa obklopené hmlou, preto ani nikdy úplne neprecítim Heathcliffa a Cathy. Ale bohvie, vám sa možno budú páčiť bez výhrad, nebudete im mať čo vytknúť, a preto už nebudem mútiť vody:) To robia iní...Vždy sa nájde niekto, kto sa na Brontërku sťažuje, a bujaré reči o tom, aká je tá ženská nudná nemajú konca-kraja. Och, tak nudná hovoríte, a to je celé? Predsa sú obľúbení tí, ktorým prischli horšie veci, než byť nudní. Veď dobre, Emily Brontëová nie je to omamné eso, ktoré anglická literatúra ukrýva vo svojom hrdom rukáve, ale ani fuchtľa, čo nenapísala nič, čo by za to stálo. Božím uzlíkom literárnej prostoduchosti nie je už len preto, lebo so svojím jediným, maličkým pokusom ustála škaredé pohľady a zlomyseľnosti autorov, ktorý vydali tucet kníh a išli sa pretrhnúť, aby sa im darilo, a pritom to sú Búrlivé výšiny, ktoré sa pyšne týčia zo zoznamu Zlatého fondu svetovej literatúry.

Možno budete chcieť Výšiny odložiť (žiadne hádzanie do kúta, vy neohrabanci) väčšmi, než by ste z nich mali prečítať ešte jedno slovo. Ak to bude tak, urobte to. Ale čo ak nie? Veď Výšiny sú rozšafná knižka, ktorá kočuje svetom vo večne nových vydaniach, a to nie je len tak.

Krysty