Alan Moore - Watchmen / Strážcovia

Niektorí si možno povedia, že komiks sa nedá ani pokladať za knihu – kopa obrázkov, textu málo, no Watchmen, či Strážcovia toto tvrdenie popierajú. Ak má totiž nejaký komiks najbližšie ku knihe, je to rozhodne tento. U mňa má špeciálne miesto len tým, že je to prvý komiks, ktorý som kedy čítala, teda sa dá považovať za prelomový, v istom slova zmysle, nakoľko ma prinútil siahnuť po ďalších a ďalších „obrázkových“ knihách. Slovo „prelomový“ ho však vystihuje i z globálneho hľadiska, pretože už od svojho prvého vydania sa označuje za zatiaľ najlepší komiks vôbec.

Tento rok sa dočkal i svojho filmového spracovania, ktorý knihu krásne (vo vyše dvoch hodinách) sumarizuje a vyzdvihuje všetky dôležité momenty v knihe. Samozrejme, stojím na strane knižného vydania, nakoľko film obsahuje aj pár nepresností, ale o tom potom ;).
Dej knižnej predlohy sa odohráva v 80.-tych rokoch počas Studenej vojny medzi Ruskom a USA, kedy svet „stojí nad priepasťou a díva sa do jamy pekelnej“. Na scénu vtedy vstupujú samozvaný strážcovia, resp. obdoba „novodobích“ superhrdinov. Ide však o druhú vlnu – prví sa nazývali Minutemani, ktorích jedna z hlavných postáv druhej vlny superhrdinov, Rorschach, opisuje ako „neúspešních majiteľov autoservisu, štetky umierajúce v kalifornskom starobinci či trosky v cvokhauze v Maine“. V uliciach však vládne hystéria a strach z blížiacej sa vojny a Strážcom sa zmenil ich status záchrancov na „verejních nepriateľov“. Do toho sa zamieša vražda najstaršieho zo Strážcov, ktorý bol svojho času aj súčasťou Minutemanov, Komedianta – drsného chlapa, ktorí pracoval aj pre prezidenta Nixona. Práve Rorschach sa nezmieri s tým, že ide o politickú vraždu, vycíti spiknutie proti „maskovaným“ (ako Strážcov prezýva) a rozhodne sa vyšetriť, kto za ním stojí.

Kniha je popretkávaná množstvom samostatních príbehov, ktoré však idú paralelne s hlavnou otázkou – „Kto stráži Strážcov?“. A hlavne, kto odvráti hroziacu vojnu? Amerika vsádza na doktora Mahattana – „nadčloveka“ či poloboha, ako ho mnohí označujú – bytosť, ktorá dokáže ohýbať čas. Áno, veď čo by to bolo za komiks bez nejakej tej sci-fi srandy. Priznávam sa, práve doktor Manhattan kazí celý môj dojem z komiksu, hoci sa dá povedať, že je jeho ústrednou postavou. Otravné sú však jeho až prílišne filozofické pasáže o tom, kam svet speje, či opisovanie, ako sa stal tím, čím je – na modro svetielkujúcim zjavom z budúcnosti.
Postava, ktorá si vás hneď v úvode získa cynickou poznámkou: „Štetky a politici zdvihnú zrak a budú prosiť: ‘Zachráň nás!’ A ja len zašepkám: ‘Nie.’“ je rozhodne Rorschach, jediný „aktívny“ člen Strážcov. Pri ňom vyznejú ostatní len ako banda úbožiakov skrývajúcich sa za maskami, hoci on, paradoxne, tú svoju nikdy nezloží, jeho „ksicht“ je totiž jeho súčasťou.

Na záver som chcela komiks zhrnúť do jednej vety, no nedá sa to. Vo mne vyvolala toľko pocitov, ktoré ma nútia stále knihu vyberať, aby som si ich pripomenula. Strata Rorschachovej „citlivosti“ a potrestanie vraha vám vyvolá zimomriavky, pri opise vzniku doktora Manhattana budete zvažovať svoj zdravý úsudok, že ste tomu čo i len na okamih uverili, na záver budete krútiť hlavami nad jednoduchosťou rozuzlenia. Kto bol vrahom? No očividne nie záhradník.
Strážcovia sú skrátka kniha, ktorú budete prežívať od začiatku do konca, hoci musím povedať, vyjadrovanie Alana Moora sa nedá pochopiť na prvýkrát. Odporúčam preto knihu prečítať aj dvakrát, aj keď ju v niektorých pasážach budete mať chuť hodiť do kúta. Rozhodne z nej budete mať hlbší zážitok, než z nekonečného filmového spracovania.

Elis